„EBEN-EZER“ – AŽ POTIAĽTO NÁM POMÁHAL HOSPODIN /1 Sam. 7, 12/

Týmito slovami z Biblie sa začína história Lučeneckého zboru. Už v roku 1920, po vzniku ČSR sa do Lučenca prisťahovala rodina Jozefíková z Moravy – boli to prví priekopníci adventného hnutia, tu v Lučenci.

S príchodom knižného evanjelistu brata Omastu v roku 1925 a brata Lichého sa práca na Božej vinici len rozrastala. Pribúdali noví „pracovníci“ /rodina Marčeková, sestra Komárová, rodina Gáliková/.

Medzičasom sa sem do Lučenca prisťahoval brat kazateľ Mokrý, aj sestra Rušová. A už v tomto čase , kedy sa začalo stretávanie zmienených rodín, môžme hovoriť o založení Lučeneckého zboru. Zakladateľmi boli práve brat kazateľ Mokrý a sestra Rušová.

Oficiálne prvým krstom /27.9.1937/ a prvými voľbami môžme datovať vznik Lučeneckého zboru na rok 1938, kedy počet pokrstených a priateľov sa pohyboval okolo 20 ľudí.

Po roku 1938 sa pre vážne politické zmeny niektoré rodiny odsťahovali, čím sa počet členov v Lučeneckom zbore zmenšil, ale zbor ako taký nezanikol. Stále tu bolo mnoho priateľov, ktorí mali záujem o Božie slovo aj v tomto pohnutom období.

Koncom roku 1938 sa kontaktoval Lučenecký zbor so zborom v Šalgotariáne – a tak Lučenecký zbor pripadol pod Maďarskú úniu v Budapešti.

Prvá miestnosť v Lučenci, kedy to už neboli izby u niektorých rodín, sa stala miestnosť na Jókaiho ulici 6, kde sa zbor nasťahoval 26.3.1942.

V septembri 1945 bol do Lučenca pridelený kazateľ brat Žurek a neskôr aj brat Šimon Juhász.

V roku 1947 vymenil brata Žureka brat Beňovský, ktorý sa venoval aj zboru vo Fiľakove. Činnosť zborov bola zameraná na dobročinné akcie – vrcholom týchto akcií bola slávnosť „TABITA“. Krátko na to brat Beňovský pokrstil v Tuhárskom potoku (za bývalým Parným mlynom v Lučenci)  16 ľudí, čo bol najpočetnejší krst vtedajšej doby. Tento veľký krst znamenal aj zrod nového zboru vo Fiľakove a s tým spojená kúpa domu, ktorý sa prerábal na tieto účely, a ako modlitebňa začal fungovať od roku 1950. Takisto bol kúpený dom v Lučenci a to na ul. Herza (bývala Kalvínska škola).

Aktívna zborová činnosť sa prejavila aj nárastom „mandolínového“ súboru, kde zo začiatku hralo na mandolínu 10 mládežníkov, no postupne sa rozrástol až na 30 člennú skupinu.

V roku 1952 štátna správa zakázala akúkoľvek činnosť adventnému hnutiu v celej republike. Modlitebňa vo Fiľakove bola daná k dispozícií ONV, a v Lučenci k dispozícii  Poľany.

A tak sa členovia opäť stretávali po rodinách v skupinkách, a aj v takýchto chvíľach bol chválený náš Pán.

V roku 1956 štátna správa povolila verejné zhromažďovanie, ale majetok nebol vrátený – opätovne sa hľadali nové možnosti… Rodina Gáliková prenajala jednu miestnosť v strede mesta, na ul. Leninovej č. 6. V tomto období (1961-1967) tu pôsobili kazatelia br. Lovaš, Bíro a Lichý. Za pôsobenia brata Lichého sa rozbehol aj spevokol, a vďaka jeho organizačným schopnostiam zbor absolvoval aj niekoľko výletov (Krásna Hôrka, Betliar, Šalgotarián, Kalajská dolina). Opätovne nastali problémy s miestnosťou na stretávania,a tak rodina Gáliková, ktorá si kúpila dom na Sládkovičovej ulici č. 4, prenajala k týmto účelom 2 menšie miestnosti aj s predizbou.

Po bratovi Lichom prebral „žezlo“ nad Lučencom brat Horňák, a pracoval aj v okolí Lučenca, konkrétne v Revúcej – kde sa vytvorila pekná skupinka 18-tich ľudí. Manželka br. Horňáka sa začala venovať spevokolu a mládeži. Viac-menej nastalo obdobie pokoja a istoty, a v prípade potreby (kedy boli organizované väčšie zhromaždenia) nám pomohli bratské cirkvi, ktoré nám ochotne prepožičali svoje miestnosti.

V roku 1970 rod. Gáliková prenajala zboru ďalšiu miestnosť a po jej prestavbe a spojením s predchádzajúcimi miestnosťami, vznikla priestranná miestnosť vhodná ku stretávaniu sa väčšieho počtu ľudí. A tak sa tu v týchto priestoroch začali konať rôzne prednášky určené hlavne  pre verejnosť.

Brat Horňák odišiel v roku 1975 do Prešova a na jeho miesto nastúpil brat Juhász, ktorý tu už v minulosti praxoval. 13. 8. 1977 prebehla jubilejná slávnosť pri príležitosti 40-teho výročia založenia nášho zboru. V roku 1980 brat Juhász odišiel do dôchodku a na jeho miesto nastúpil brat Štefan Horňák. Za jeho pôsobenia nastala v zborovom živote jedna veľká zmena – kúpa rodinného domu od rodiny Gálikovej, v ktorom sme už mali prenajaté miestnosti. Modlitebňa bola ukončená a vysvätená v roku 1983.

V roku 1988 nastúpil v Lučenci ako kazateľ brat Chovan Juraj. V roku 1989 k nám prišiel brat Ferdinand Varga.

Po nežnej revolúcií nastal veľký obrat – náboženská sloboda. Členovia cirkvi vyšli do ulíc predávať náboženskú literatúru, začali sa konať evanjelizačné prednášky. Boli organizované programy v nemocniciach, biblické kurzy a zdravotné semináre.