Cesta do hlbín študentskej duše.

Telefonát a v ňom prosba združenia, či by som mohol prijať na dva týždne študenta teológie na prax. „Prečo nie?“, povedal som si pre seba a súhlasil som. Prišli nejaké pokyny zo seminára a niekoľko spresnení, dotiahnutí detailov technického charakteru a prax sa mohla zrealizovať.

Čas do začiatku prebehol veľmi rýchlo a študent už sedel v našej obývačke.  Bol to Jarko Bielik, jeden z dvoch synov kolegu a tajomníka  SZ CASD Stanka Bielika.

Jarka som si pamätal ako chlapca vo veku 5-9 rokov, kedy som ho vídaval v breznianskom zbore. To bolo už dávno. Teraz je už dospelákom a rovnocenným partnerom. Nuž, časy sa menia.

Otázky, ktoré mi vírili hlavou, plány ktoré som pripravil  nadobúdali konkrétnu podobu. Už len vyraziť.

Celé dva týždne zbehli ako voda. Spolu sme si to veľmi dobre užili. Absolvovali sme biblické hodiny, pastoračné návštevy, prácu s deťmi, pohreb, ekumenické stretnutie kresťanov, modlitebné skupinky, klub zdravia … a množstvo iných drobných aktivít rôzneho charakteru.

Z Jarka som mal veľmi dobrý dojem. Slušný, pokojný, vyrovnaný, skvele ma dopĺňal a zastúpil, keď bolo treba. Triezvy úsudok, bystré myslenie, logické závery a výborné rady. Skvelé predpoklady niekam to dotiahnuť. Po ľudskej stránke citlivý, veselý, trpezlivý, výstižný, ochotný, s vynikajúcim prístupom k deťom i k mládeži.

Kázanie na veľmi dobrej úrovni, prosté, s dôležitými myšlienkami, potrebnými dôrazmi, ilustráciami. Hm, celkom ako jeho otec.

Jarko, ďakujeme Pánovi za Tvoju návštevu u nás v zboroch. Myslím, že Pán nám cez Teba podal pomocnú ruku a my sme to mohli vďačne využiť. Prajeme Ti , aby si bol stále kvalitnejším nástrojom v Božích rukách.

Pane, prosíme Ťa, nech je viac a viac takýchto Tebe odovzdaných služobníkov v Tvojej službe.

P.S:    Vyzerá to idylicky, ale v živote Jarka to vždy tak nebolo. Hoci vyrastal v rodine kazateľskej (starí otcovia, otec aj mamka), nie je to záruka, že vždy pôjde mladý človek túžobným chodníkom prianí vlastnej rodiny. Otázky, ktoré si musel Jarko vyriešiť, čakajú v rozličnom období a v rôznej podobe na každého z nás. Nie je to ľahké, správne sa zorientovať v tejto dobe a na tomto svete. Jarkovi sa to vďaka Pánovi a modlitbách najbližších podarilo, vydal sa na cestu večného života. Nebolo to bez kotrmelcov, pádov, zranení seba a iných. O to vďačnejší sme za mocný zásah Boží do jeho života.

-jozef kucera-