Ako ten čas rýchlo letí. Zdá sa to ako nedávno a predsa sú to už tri mesiace, ako sa uskutočnila akcia pod názvom „Obnova manželských sľubov“. Priznám sa, že to bolo pre mňa niečo nové, nová výzva. A zbor sa na to tešil a aj pripravoval. Prebehla príprava vonkajšia, ale aj vnútorná. Každý sa pripravoval, hodnotil, rekapituloval.

Veru vám poviem, keď sa pozrie každý smerom dozadu, na svoj manželský život, mnohé sa zdalo ako neuveriteľné. Všetci, ktorí sa zúčastnili, boli spolu dlhšie ako 15 rokov. Čo už je slušný výkon pri dnešnom trende. A naša vďaka sa niesla v prvom rade k Tomu, ktorý má na tom najväčší podiel, nášmu milému nebeskému Otcovi v nebesiach. Veď On nás naučil odpúšťať, On nás naučil prijímať rany, On nás držal keď sme už nevládali a zdalo sa, že je všetkému koniec, len On nám ukazoval nové východiská, dával nám silu povedať prepáč, On nalieval poriadnu dávku milosti, aby to nestroskotalo na ľudskej hlúposti, malichernosti a bláznovstve. On nás novým a novým spôsobom motivoval k novým postojom k životu, sebe a partnerom a veru poviem vám, keby nie Jeho, ktovie kde by sme už boli.

V tomto duchu rekapitulácie, spomienok a vďačnosti sa niesla celá slávnosť. Stoly sa prehýbali hojnosťou dobrôt, vládla dobrá nálada a… prebehlo to veľmi rýchlo. Príspevky br. Hlivku a s. Dibalovej boli vynikajúce, s potrebnou dávkou humoru, aktuálnosti. Posolstvom z Božieho Slova sa nám prihovoril miestny kazateľ br. Kučera.

Obnova svadobnej zmluvy sa týkala znovu potvrdenia spojenia dvoch bytostí, absolútne odlišných a predsa vytvárajúcich jednu bytosť. Tých, ktorí odumreli sami sebe, aby žili pre iných aj pre toho druhého.

Páry si podali ruky na znak obnovenia novej bytosti, ktorou sa v manželstve stali. Odovzdali sa jeden druhému navzájom. Zaviazali sa milovať jeden druhého nielen v čase slávy, krásy, ale aj v čase biedy, choroby a problémov. Na začiatku cesty aj na konci. Na ceste hore aj na ceste dolu, v rokoch pokojnej stálosti, aj v rokoch náhlych zmien…

Áno, s Božou pomocou sľubujem, to bol ich /aj náš/ sľub.

Svoje áno si povedali: manželia Jaroslav a Beáta Dibaloví, Pavol a Silvia Hlivkoví, Zoltán a Zuzana Bíroví, Milan a Miriam Domesoví, Jiří a Ester Foksoví… a spolu s nimi v duchu ostatné manželské páry.

Druhý deň, nedeľa, pokračovala v tejto nôte, kde inde ako pri hostine ducha i tela. Upevňovanie vzťahov pokračovalo na chate u Dibalovcov, kde sa varil výborný jelení guľáš a podavali sa mnohé iné dobroty. Najdôležitejšie sa odohrávalo medzitým, vzájomným spoločenstvom, zdieľaním, posedením pri ohníku. Za to však opäť musíme vzdať chválu nášmu nebeskému Otcovi, že z nás vytvoril takúto dobrú partiu, výborné vzťahy, ktoré môžeme stále vylepšovať… Slovami sa táto atmosféra nedá vyjadriť, všetci sme si parádne oddýchli. Kto ste nemohli prísť z rôznych dôvodov, nenechajte si ujsť „repete“ niekedy v budúcnosti.                                                                         -jk-