21. augusta sme prežili ako zbor krásnu skúsenosť s Pánom. Veď čo môže byť krajšie ako to, keď sa mladý človek /vlastne ktokoľvek/odovzdá Pánovi? Stratená ovečka sa vracia späť k svojmu Pastierovi, ktorý sa vydal za ňou, aby ju priviedol späť.

V piatok večer sme sa všetci cítili ako jedna rodina. Všetci sme sa tešili, že sa k nám pridala „ovečka“ menom Maťko Dibala. Mladá to ovečka. O to sme boli  vďačnejší Pánovi za jeho úžasnú milosť, že nás, stratené ovečky, zachránil svojou nekonečnou milosťou. Vytrhol nás z tohto sveta a voviedol nás vierou do iného sveta, kráľovstva milosti, lásky a pravdy.

Túto nádhernú udalosť sme spoločne prežili na rybníku v Tomášovciach. Po oslave Pána piesňou, prehovoril k nám Pán Ježiš skrze svojho služobníka príbehom etiópskeho eunucha, ktorý sa neuspokojil so svojím stavom, ale hľadal ďalej a našiel. V mysliach sa nám vynárali spomienky na naše hľadanie a nájdenie odpovedí na bolestivé otázky. Po kázaní sme sa odobrali k rybníku, aby sme boli svedkami Maťkovho rozhodnutia, ktoré je podobné tomu eunuchovmu: Ajhľa voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť?. A  /Filip/ brat kazateľ Jurko Chovan mu povedal: „Ak veríš z celého srdca, môže sa stať.“ A Maťko odpovedal: „Verím, že Ježíš Kristus je Syn Boží. “ Nato prišli k Tomášovskému rybníku, zastavili koč života, Maťko a Jurko zostúpili do vody, a Maťko bol pokrstený. A zástup anjelov a všetkých prítomných zvolal nahlas: „Amen.“

V zbore šikovné ruky gazdiniek pripravili pohostenie a všetci sa svorne zhovárali, zdieľali sa so svojimi radosťami i starosťami, duchovnými skúsenosťami a tešili sa na slávnostné sobotné zhromaždenie.