18. 6. 2016…sobota ako každá iná, no niečím predsa výnimočná.  V dopoludňajšom čase sme slávili pamiatku svätej večere Pánovej.  Poobede sme sa zišli  z iného dôvodu, než inokedy.  Lúčili sme sa s naším kazateľom Milenkom. Určite si všetci vieme predstaviť, že taká rozlúčka nie je najpríjemnejšia  udalosť.  Musíme si však uvedomiť, že tu na tejto zemi dolieha na ľudí smútok  pri pomyslení akejkoľvek  rozlúčky. Sľúbili sme si , že smútok a plač nebude dominovať túto sobotu. Pre každý prípad boli pripravené vreckovky, ale ich nebolo treba  otvárať.

Život ide ďalej, prináša striedania, a tak sme sa s br. Milenkom túto sobotu lúčili. V spomienkach  sme hovorili , aké to bolo, keď k nám prišiel, čo všetko sme spolu zažili, čo pozitívne , čo by bolo dobré zlepšiť.  Hovorené slovo bolo popretkávané piesňami na oslavu nášho Pána Ježiša. S bratom Milenkom sme sa rozlúčili s prianím Božieho požehnania  na miestach,  kde bude v budúcností  pôsobiť.

[nggallery id=12]