Víkendovka na chate Močiar

Víkendy sa dajú tráviť rôzne, najčastejšie ich prežívame  s rodinou, v príjemnom prostredí domova a pri odpočinku. Na takéto víkendy máme plné právo, pretože aj my veriaci sme len ľudia. Sme unavení po celom tom týždni a máme právo na oddych.

Avšak  sú víkendovky, ktoré mám obzvlášť rád, hoci ich netrávim doma a len so svojou pokrvnou rodinou a navyše pri nich mám pocit, že je to akási predchuť neba. Sú to dva-tri dni, keď niečo aktívne a zmysluplné robím. Napriek tomu, čuduj sa svete, si akosi zvláštne oddýchnem a načerpám viac síl, ako keby som ich trávil ako obvykle.

A zažil som to znova celkom nedávno, kde sme neďaleko Kokavy, v príjemnom penzióne Močiar strávili už ďalší takýto víkend. Napísal som znova, lebo sa jednalo o ďalšie, v poradí už tretie stretnutie programu Joel. Jedná sa o hnutie, ktoré si dáva za cieľ obnovu, či akýsi reštart vzťahov jednak medzi nami a Bohom a zároveň medzi sebou navzájom.

Bolo nám tam veľmi dobre, skvelí ľudia, veľa milých stretnutí a rozhovorov, chutného jedla a radostného spevu a hudby. Zároveň sme na tých našich stretnutiach počas víkendu mali jednotnú tému. Jej názov bol otvor srdce  a voľne dýchaj a išlo hlavne o to pochopiť, aký duchovný temperament mám, aké sú jeho plusy a aké riziká, ale hlavne, akési uvedomenie toho, že hoci sa máme radi, tak sme dosť rozdielni. Táto naša rozdielnosť však nemôže byť zásterkou našej izolovanosti a nespolupráce. Bolo to poučné a zaujímavé. A bolo nám tak dobre, že sme si povedali, že sa tam niekedy na jar opäť vrátime. Ja sa už teraz na to teším.